Mareko

Moroi ba Wikipedia
Ae ba navigasi Ae ba wangalui
Mareko sanura Injil ba si mate börö wamati (martir)

Mareko ma asese lakaoni ia ba gotalua ndra ere Zura Ni'amoni'ö Mareko sanura Injil (Li Yunani Μᾶρκος; (Li Latin) Mārcus) no samösa niha Keriso sauri ba ngaotu ndröfia si sara ba faduhu dödö niha wa ya'ia zanura Sura Mareko (sambua moroi zi öfa zura Turia Somuso Dödö nifotöi Injil). Baero Mareko itaria latötöi ia göi bakha ba Zura Ni'amoni'ö Yohane.[1]

Fa'a'iraono

Lö turia sanandrösa ba wa'a'iraononia ma zui sanandrösa ba zekolania. Hawai ni'ilada moroi ba nidunö-dunö Halöŵö Zinenge wa to'ölö owulo ndra niha samati solohi khö Yesu ba nomo ninania. Töi ninania andrö Maria. Ba gangowuloa ero migu andrö lafalua wanörötödö wemanga safuria awö we'amöi tou Geheha Ni'amoni'ö yaŵa ndra nihafaö.[1]

Karier

  • Fao ia awö Waulo ba Baranaba[2]
  • Me möi Wetero ba Roma fao awönia Mareko si tobali göi sangali (li Indonesia penerjemah)[3]. Furi ö la'andrö khönia ira niha Keriso ba Roma ba wanura ngawalö huhuo sebua nibe'e Wetero, si tobali dania dane-dane Zura Mareko.[4] Bakha ba zurania itötöi Mareko Fetero "onogu".[5]
  • Molo'ö tradisi Gereja Ortodoks Koptik Mareko tobali uskup si föföna sibai ba Aleksandria (latötöi ia göi Paus Markus I moroi ba Aleksandria) ba latörötödö ia tobali samazaewe fa'anihakeriso ba Afrika.[6]. Molo'ö tradisi Koptik mate ia nibunu börö wamatinia (li Indonesia martir) me ndröfi 68.[7]

Tandroma gera-era

Na lafaedogö injil nisura Mareko faoma injil Matai'o, oroma wa ambö oya i'oguna'ö ngawua ayati moroi ba Gamabu'ulali Siföföna Mareko. Börö da'ö tola taŵa'ö wa isura Injilnia andre khöra ya'ira niha Keriso si tenga niha Yahudi. Baero da'ö na tahaogö tabaso ia oroma khöda wa so lima döi si no tobali tuho wangera-ngerania: Injil, ono Lowalangi, ono Niha, amatöröŵa Lowalangi ba Mesia/Keriso. Faigi zanandrösa ba da'ö ba Zura Mareko.

Ondröita

Injil nisura Mareko no fondrege adogo-dogo moroi ba Injil tanö bö'ö. Heŵa'e simanö ya'ia andre zura sabölö oföna tesura moroi ba Injil bö'ö andrö, irege la'oguna'ö Mareko andre ya'ira sanura Injil tanö bö'ö tobali dane-danera ba wanura Injil khöra.

Fa'auri

Lö hadöi.

Töi nibe'e

Lö hadöi.

Publikasi

Onönöta

  • La'owasaini wanörötödö Mareko bakha ba liturgi Gereja ero 25 April.
  • Bakha ba ngawalö zura ndra niha Keriso asese göi tegambaraini (li Indonesia simbol) Mareko faoma singo.

Basoŵa

Khai-khai baero

Lö hadöi

Umbu[bulö’ö kode]

  1. 1,0 1,1 HalZin 12:1-17
  2. HalZin 12:25; 13:3-6
  3. Eusebius, Eccl, Hist. 2.14.6
  4. Eusebius, Eccl. Hist. 15-16
  5. Fetero I 5:13
  6. Bunson, Matthew; Bunson, Margaret; Bunson, Stephen (1998), Our Sunday Visitor's Encyclopedia of Saints, Huntington, Indiana: Our Sunday Visitor Publishing Division, hlm. 401, ISBN 0-87973-588-0 
  7. "St. Mark The Apostle". Copticchurch.net. Diakses tanggal 2010-02-17.