Genus

Moroi ba Wikipedia
Fa'auriDomainKerajaanFilumKelasOrdoFamiliGenusSpecies
Famöfö'ö bosi zauri ba danö. So ŵalu nga'ötö mbosi segebua. Lö te'oroma'ö mbosi sigide-ide si so ba gotaluania

Genus no töi sambua mbosi bakha ba wamöfö'ö ngawalö zauri ba danö ni'oguna'ö bakha ba wamahaö biologi (faigi gambara ba zitambai).[1] Fao ba ngawalö zauri andre he ya'ira sauri nasa ma'ökhö ba he göi ya'ira si no mate, si hatö fosil[2] khöra zi toröi furi. Simanö göi fao ba zauri andre tenga ha sauri segebua boto, bahiza fao göi ngawalö dungö simane bakteria ba dungö ite simane virus.[3] Famöfö'ö andre no mobosi moroi tou möi yaŵa ia, itugu alaŵa (faigi gambara ba zi tambai). Genus no bosi si föföna yaŵa spesies (nga'eu zauri).

Duma-dumania Panthera leo (singo) ba Panthera onca (jaguar) no dombua spesies si fabö'ö si so barö genus Panthera. Panthera no sambua genus bakha ba famili FelidaeFelidae.
Duma-duma bö'ö Catus domesticus (niŵaö ba khöda mao si so ba nomo) no sambua spesies barö genus Felis. Felis andre fao ia faoma Panthera bakha ba famili Felidae, heza fao fefu he mao segebua (singo, harimo, jaguar, btn.) ba mao sigide-ide (mao, mao gatua, btn.).

Sangetu'ö hewisa wamöfö'ö (klasifikasi) genus no ya'ira sogonekhe nifotöi ere taksonomi. Lö khönia khoi-khoi saro sibai, andrö wa tola manö alua wa i'etu'ö klasifikasi genus si fabö'ö ya'ira samatörö ba nahia bö'ö. Heŵa'ae simanö so sa'atö wamafö'ö sasese te'oguna'ö gofu heza,[4][5] fao ba da'ö wa genus si bohou lötolalö'ö ifönui tölu kriteria[6] andre tou ena'ö moguna wangozara ya'ia:

  1. monofili – fefu nga'ötö dua moroi yaŵa te'owuloi tobali sambua (duma-dumania silötolalö'ö i'oroma'ö fangosili filogenetik wa he monofili ba he validitas no nga'ötö si fabö'ö).
  2. so nola wa'ebolonia – böi irege tola la'ebo-ebolo'ö ia ba zi lö ola.
  3. so zi tohude khönia – molo'ö kriteria si faudu ba evolusi, ya'ia da'ö benua nahiania (ekologi), omböilania (morfologi) ba heza tesöndra ia ba danö (biogeografi); amatohula DNA khönia no "bua" ba tenga "börö" wa'afabali nga'ötö molo'ö evolusi, heŵa'ae so göi wa tobali ia börö hohou genetik (duma-dumania nifotöi postzygotic barriers).

Töra moroi ba da'ö silötolalö'ö tewöwöi genus moroi ba ngawua filogenetik moroi ba ngawa si fagölö simane genus tanö bö'ö.[7]

Umbu[bulö'ö | bulö’ö kode]

  1. Lafotöi biologi mbolo wamahaö sanandrösa ba ngawalö zauri ba danö simane niha, aurifö, sinumbua ba talimbo (li Inggris fungus ma fungi)
  2. Lafotöi fosil gakhökhöla gamatela si toröi furi moroi ba zinumbua ma zui aurifö sauri ngahö-ngahönö fakhe si lalö. Amatela zinumbua ma aurifö no mangabe'e irege tobali hulö gara, irege asese tesöndra ira ba gotalua ma ba hunö gara. Si to'ölönia ha akhökhöla töla zi toröi andre, so zi ha ma'ifu (ha abotola gahe ma högö, btn.), ba so göi zoya akhökhöla, irege tola ta'ila hewisa mboto gaurifö ma sinumbua andrö meföna me auri ira nasa.
  3. "ICTV Taxonomy". International Committee on Taxonomy of Viruses. 2017. Arsip moroi versi asli irugi March 20, 2020. Mufaigi me May 29, 2018. 
  4. Sigward, J. D.; Sutton, M. D.; Bennett, K. D. (2018). "How big is a genus? Towards a nomothetic systematics". Zoological Journal of the Linnean Society. 183 (2): 237–252. doi:10.1093/zoolinnean/zlx059alt=Dapat diakses gratis. Arsip moroi versi asli irugi 2019-05-30. Mufaigi me 2018-12-22. 
  5. Gill, F. B.; Slikas, B.; Sheldon, F. H. (2005). "Phylogeny of titmice (Paridae): II. Species relationships based on sequences of the mitochondrial cytochrome-b gene". Auk. 122 (1): 121–143. doi:10.1642/0004-8038(2005)122[0121:POTPIS]2.0.CO;2. 
  6. Lafotöi kriteria gofu hadia ia zi tobali silötolalö'ö mufönui ena'ö alua ma aro hadia ia
  7. de la Maza-Benignos, Mauricio; Lozano-Vilano, Ma. de Lourdes; García-Ramírez, María Elena (December 2015). "Response paper: Morphometric article by Mejía et al. 2015 alluding genera Herichthys and Nosferatu displays serious inconsistencies". Neotropical Ichthyology. 13 (4): 673–676. doi:10.1590/1982-0224-20150066alt=Dapat diakses gratis.