Bösi

Moroi ba Wikipedia

Bösi (li Indonesia konjungtivitis, li Inggris conjunctivitis) no sambua wökhö hörö si göna wenaeta guli nono hörö. Alua ia tola börö nifotöi alergi ma zui börö halöŵö dungö ite simane bakteria ma virus. Oroma ia khöda na oroyo-royo hörö, ali-ali, mo'ida-idanö ba itaria hulö zi so ngawua gawu-gawu bakha. Hewa'ae no simanö lö möi ia fangalösi ba wamaigi hadia ia ba lö göi tobali ia börö wa'atekiko hörö. Fökhö andre lö abölö-bölö ba na no aefa dua migu döhö manö ia, heŵa'ae lö mudalu-daluni.

Tandra-tandra

Si to'ölönia göna fatambai hörö, he kabera ba he kambölö. Tandra-tandrania: so zoroyo-oroyo ba guli nono hörö, mo'ida-idanö, itaria so zi fakhai si hulö ningo nifotöi mutö (asese oroma ba zihulöwongi), ali-ali ba itaria taraso hulö na so gawu-gawu ba hörö.

Famofaosatö

Bösi ma fökhö hörö andre molo'ö wamareso ndra sohalöŵö sifakhai ba wökhö, ya'ia da'ö fökhö hörö ni'a'asogö bakteri mazui virus, irugi tola tobali ia alergi.

Baero da'ö, Bösi, so ngawalönia simane; nisura ba Diagnosis ba da'a tou;

Diagnosis

Lala wamareso fökhö andre ya'ia da'ö lafaigi na oyo nono hörö ba aefa da'ö mo'ida-idanö ia. Simane si no tefaehagö yaŵa, börö si'ai wökhö andre baero nifotöi alergi ya'ia da'ö infeksi moroi ba bakteri ma zui virus. Heŵa'ae simanö so göi mbörö tanöbö'ö simane na möi bakha ba hörö:

  • böböi hörö (li Indonesia tetes mata)
  • gawu-gawu same'e tobali azaza nono hörö
  • fanagaŵa (li Indonesia sampo)
  • simbo
  • klorin

ma zui börö me no mangehao bakha ba hörö nifotöi jamur, amuba ba parasit tanö bö'ö.

Bösi asese tesöndra ia ba ndraono, me tola fatöfa khöra bakteri ma virusnia ba zekola ma zui ba nahia woloyo iraono sigide-ide.[1]

Famadöhö

Asese labe'e dalu-dalu antibiotik ira matiri ba ira dokter, ba hiza awai faudu ia na börö mbösi andrö bakteri. Antibiotik andre so nibe'e bakha ba mböböi hörö (ba zatua ba ba ndraono) ba so göi nigule'ö. Na bösi andre nifa'aso moroi ba bakteri nifotöi gonorrhea ma zui klamidia ba sasese la'oguna'ö ba wodalu-daluni ya'ia sambua dalu-dalu ni'a (antibiotik oral).

Na börönia virus ma börö tanö bö'ö ba zaya-zaya gölö wangoguna'ö antibiotik.[2].

Ba ölö na la'oguna'ö antibiotik si lö tola lö'ö mangelama wangoguna'ö ya'ia, börö na lö'ö ba tobali a'öba bakteri ba dalu-dalu andrö (li Indonesia resistensi antibiotik, li Inggris antibiotic resistance).[3]

Simane si no musura yaŵa lö moguna dalu-dalu. Fökhö andre döhö manö na no irugi ha'uga ngaluo (2 migu).

Baero da'ö asese göi labe'e mböböi hörö (li Indonesia tetes mata), ba hiza ha moguna da'a ba wangokafu ma'ifu tenga si'ai dalu-dalu ia.[4]

Itaria na börö mbösi andrö börö nifotöi alergi ba la'oguna'ö dalu-dalu nifotöi antihistamin nibe'e bakha ba mböböi hörö. Lala da'a ba wangalösi fa'ali-ali nono hörö soyo awö ba wangalösi fa'abao nono hörö.[5].

Fangosili

Lö hadöi.

Onönöta

Ba Danö Niha asese labali'ö fango'aya niha mbösi andre. Asese lamane wa göna mbösi samösa niha börö me no ikiöni ia bela. Baero da'ö so göi zanguma'ö, wa börönia börö me oya manga asio. Ba hiza fefu da'a tenga sindruhu, ha fanguma'ö niha me föna me lö la'ila hadia mbörö wökhö simane bakteri ma zui virus.

Fökhö si fakhai

Basoŵa

Lö hadöi.

Khai-khai baero

Umbu[bulö’ö kode]

  1. dr. Fadhli Rizal Makarim (26 Mei 2022), Konjungtivitis, halodoc.com, mufaigi me 9 Februari 2023. (((Li Indonesia)))
  2. Antibiotics Use, mufaigi me 13 Maret 2023. (Li Inggris)
  3. Faigi göi Antibiotic resistance moroi ba WHO (Li Inggris)
  4. Sasese tesöndra bakha ba mböböi hörö: polyethylene glycol, polyvinyl alkohol, propylene glycol, carboxymethylcellulose, povidone, glycerine ba fanikha mineral.
  5. dr. Fadhli Rizal Makarim (26 Mei 2022), Konjungtivitis, halodoc.com, mufaigi me 13 Maret 2023. (((Li Indonesia)))


Sura andre awena börö zura nasa. Moguna munönö ba mubönökhi nösinia.
Wikipedia no halöŵö nifalului zato.
Tolo Wikipedia ba wanohugö wanura ya'ia, na so khöu onönöta nösi. Saohagölö.